Adela Banášová: O politice rozhovory dělat nechci, je to forma matrixu, lidi mě musí inspirovat

Xenofobie neexistuje, strach vyplývá z osobní zkušenosti, já se mu vyhýbám, říká slovenská moderátorka Adela Banášová. Dodává, že evropské struktury od nás očekávají, že budeme poskytovat pomoc migrantům, na lidskost se ale prý nedá dívat černobíle. Snaží se dělat rozhovory s lidmi, kteří ji pozitivně inspirují. Host ji musí zajímat, sehraný rozhovor se podle ní pozná.

Martin VESELOVSKÝ: Moderátorka Adéla Banášová, dobrý den.

Adéla BANÁŠOVÁ: Dobrý deň.

Martin VESELOVSKÝ: Vy jste teď v březnu na snídani, kterou pořádala slovenská nadace Divé maky, představila romského chlapce, kterého jste adoptovala. Pochopil jsem to správně, že on je prostě adoptovaný?

Adéla BANÁŠOVÁ: Nepochopili ste to správne.

Martin VESELOVSKÝ: Tak mne z toho vyveďte.

Adéla BANÁŠOVÁ: Ale to je taká iniciatíva, kde si človek môže ako keby na diaľku adoptovať a finančne podporovať talentované rómske deti, ktoré majú nejaké nadanie, aby sa jednoducho uberali vo svojom živote potom nejakým...

Martin VESELOVSKÝ: A tak to nebylo úplně na dálku. On seděl vedle vás.

Adéla BANÁŠOVÁ: No, tak tam som ho prvýkrát videla po, po rokoch, čo vlastne ho podporujem. Tam sme sa stretli prvýkrát a vlastne bola k tomu taká tlačovka. Tiež neviem vlastne prečo v tom čase, ale, ale bola.

Martin VESELOVSKÝ: Aha. Jak je to dlouhou, co ho podporujete?

Adéla BANÁŠOVÁ: Ja neviem, asi 5 rokov? 6? Tiež neviem.

Martin VESELOVSKÝ: A jak jste k tomu došla, že budete, já se omlouvám, nevím, jak to je na Slovensku, v Česku vlastně ta adopce na dálku probíhá zejména s nějakými zeměmi, jako, v rozvojových proste částech světa.

Adéla BANÁŠOVÁ: Áno, áno. No, tak my máme tiež také rozvojové časti na Slovensku, rozvojové časti sveta a bola som oslovená, pretože nadácia Divé maky asi oslovila nejakých ľudí, ja som väčšinou oslovovaná nielen na takéto aktivity, ale aj na mnohé iné, no a som skrátka, to je taká zvláštna a bizardná situácia, lebo človek dostane akoby na výber, koho by chcel podporovať. Je to ako keď si človek v podstate vyberá z nejakého meníčka, čo vyzerá tak čudne, keďže ide o ľudí. No a ja som si vybrala takého Michala, ktorý je rezbár, pretože si myslím, že je dobré mať nejaké remeslo.

Martin VESELOVSKÝ: A už tehdy před těmi, protože jemu je teď 15, před 5 lety mu muselo být 10, to těžko to už směrovalo k tomu, že bude řezbář?

Adéla BANÁŠOVÁ: Áno, áno. No, áno, áno, pretože to má v rodine, takže si myslím, že to je ako také remeslo je dobré mať v rukách v dnešnej dobe, si myslím.

Martin VESELOVSKÝ: No a ta vaše podpora jemu způsobila co? Že mohl se vyučit řezbářem?

Adéla BANÁŠOVÁ: On na tom teraz nejak pracuje, ale ja tomu nevenujem nejak tak extra veľa pozornosti tomuto celému. Ja vždy dostanem taký výpis, že čo, čo robil ten rok, ako sa mu darí a aké má smerovanie či je stále ešte v tom projekte zahrnutý, lebo samozrejme, niektorí z toho projektu vypadnú, pokiaľ prestanú vykazovať nějakú snahu, takže ja som tak veľmi letmo informovaná tým skôr mailovo.

Martin VESELOVSKÝ: Mně vlastně zajímá to o tom, že máte taky taková nějaká území jako rozvojová, prostě, které je dobré podporovat.

Adéla BANÁŠOVÁ: Tak podporovať, nejak to, nejak, nejak, nejak to riešiť.

Martin VESELOVSKÝ: Budou s nimi pracovat nebo prostě něco. Na Slovensku? No. Tady v Česku to je tak, že když někdo chce natočit zajímavou věc o romské menšině jako opravdu zajímavou, tak tady několik ghett je v Česku, ale nejlepší je jet do Košic na Luník 9 a tam natočit prostě ten ikonický panelák. To je jako předobraz toho, jak to vypadá na Slovensku s Romy?

Adéla BANÁŠOVÁ: Áno, áno. Ja neviem úplne presne ako to vyzerá, nechodím do osád, človek len zachytáva nejaké informácie zo správ, ale ja ako túto situáciu veľmi nemapujem, len viem, že, že nie je úplne uspokojivá situácia asi.

Martin VESELOVSKÝ: A jak vy to cítite, jaký Slováci mají vztah k Romům?

Adéla BANÁŠOVÁ: Ja si myslím, že Slováci majú vzťah k Rómom tak ako, ako k ľuďom všeobecne. Ako všetci ľudia, že keď sa k nim niekto správa slušne, tak sú slušní, v pohode a keď sa nesprávajú slušne, tak majú k tomu nejaké svoje individuálne reakcie adekvátne podľa svojho uváženia.

Martin VESELOVSKÝ: Tak tenhle popis vypadá jako celkem vlastně situace, která je celá úplně v pořádku.

Adéla BANÁŠOVÁ: No, tak celá úplne v poriadku, to je samozrejme, že vec pohľadu. Človek reaguje všelijako. No, tak keď môže nastať aj situácia, ktorá nie je úplne v poriadku a, a ľudia reagujú rôzne. Ja si myslím, že všetko je o osobných skúsenostiach a tie skúsenosti sú aj také, aj také, ale je pravda, že, že sú aj, aj teda rôzne aj negatívne.

Martin VESELOVSKÝ: Jsou Slováci xenofobní? Nevíte?

Adéla BANÁŠOVÁ: To ja neviem. Ja si nemyslím, že sú xenofóbni. A Češi sú?

Martin VESELOVSKÝ: Přijde na to, kam se díváte.

Adéla BANÁŠOVÁ: No vidíte.

Martin VESELOVSKÝ: Myslím tím, jako jestli se díváte třeba na sociální sítě, tak máte pocit, že tady to xenofobií, jako, úplně bují.

Adéla BANÁŠOVÁ: Aha. Ja si myslím, že, ja si dokonca nemyslím, že niečo také úplne ako xenofóbia existuje. To je istý druh strachu, každý, každý strach vyplýva z nejakých osobných, by som povedala, tráum, bolestí, niečoho, človek si to nejak rieši po svojom a tú agresiu, ktorá je vlastne len prezlečený strach, nasmeruje na niekoho. U niekoho to môže byť práve takáto verzia strachu, ale nič by som nejako nezovšeobecňovala a rozhodne by som si nedovolila tvrdiť akí Slováci sú, tak ako by som si nedovolila tvrdiť akí sú Rómovia.

Martin VESELOVSKÝ: Vy jste na serveru Hospodářských novin publikovala komentář, já vlastně nevím, jestli budete souhlasit s tím, že byl o přístupu k uprchlíkům. Mám pocit, že ano. A mimo jiné, tam píšete: "Ľudskosť by sa nemala oddeliť od zdravého úsudku." Co jste tím myslela?

Adéla BANÁŠOVÁ: Áno. No, myslela som tým to, že, že si všímame len ľudskosť na jednej strane, ale že napríklad očakávajú nejaké európske štruktúry od nás, že budeme podporovať ľudí, ktorí potrebujú pomoc a na Slovensku žije veľa ľudí, ktorí žijú mesačne z 300, 400 eur a títo ľudia by mali dostať toľko, ak nie viac podľa predstáv EÚ.

Martin VESELOVSKÝ: No a z vašeho pohledu by to mělo být jak? Mělo by to být tak, že by se jako na co jste narážela? Co, co je v tomhle, v tom jak jste to popsala, špatně?

Adéla BANÁŠOVÁ: No, že istý moment ľudskosti aj voči našim občanom, že jednoducho nie všetky krajiny majú na to peniaze, možnosti a okrem toho ani u nás nikto nejak byť nechce. Myslím si, že máte aj vy podobnú situáciu, takže som len hovorila o tom, že tá ľudskosť by nemala byť vnímaná tak čierno-biele asi.

Martin VESELOVSKÝ: Mimochodem, já bych si potřeboval vyjasnit tady ten váš komentář. Byl vnímaný mnoha lidmi jako určitá odpověď na to, co říkala v České televizi bývalá politička a diplomatka Magda Vášáryová. To tak bylo myšleno?

Adéla BANÁŠOVÁ: Ja sa nejako k nej vyjadrovať nechcem, pretože je to dáma, ktorú si veľmi vážim a je to ešte k tomu mama mojej dobrej kamarátky a myslím si, že je to dáma, ktorá v diplomacii dlho pôsobila a veľa dobrého urobila a ale čo mňa trošku možno zaskočilo bolo to, že sa, že sa prirovnávalo nejaké naše správanie voči utečencom ako, že by sme skôr prijali nejakých psíkov, ale myslím si, že to nie je úplne tak. Tak som len tak vyjadrila svoj názor, ale nebol to žiaden nejaký proti komentár. Bolo to vyjadrenie svojho názoru.

Martin VESELOVSKÝ: Vy se nebojíte, nemáte strach v kontextu toho, těch migračních problémů?

Adéla BANÁŠOVÁ: Ja sa snažím nemať strach, snažím sa hlavne nevenovať niektorým veciam pozornosť, pretože tie veci, ktorým venujeme pozornosť, tak ich posilňujeme svojou pozornosťou a v podstate ako taká nejaká entita rastú a zo strachu v podstate človek nikdy asi nejakú dobrú myšlienku nevy, nevymyslí, takže strachu ako takému sa snažím vyhýbať alebo s ním minimálne pracovať.

Martin VESELOVSKÝ: Nemáte pocit, že obě, asi můžem mluvit o Slovensku i o Česku dohromady v tuhle chvíli, že jsou obě zemi, země i přesto, že tady de facto žádné uprchlíky nemáme, že jsou tak trochu tím strachem zmítány, strachem jako z něčeho, co by mohlo být, byť vlastně v tuhle chvíli ještě není?

Adéla BANÁŠOVÁ: Ja neviem či sú ľudia zmietaní nejakým strachom a samozrejme, že nie je dobré strach šíriť, rovnako si ale myslím, že nie je ani dobré nemať odhad v niektorých veciach a šíriť zas opačné dezinformácie. Oba extrémy sú nebezpečné.

Martin VESELOVSKÝ: To, co jste psala do toho komentáře, tak chápu to správně, když to chápu jako, že říkáte, že na, na úkor slovenských občanů je vyžadována nějaká lidskost vůči někomu jinému?

Adéla BANÁŠOVÁ: No, myslím si, že sa to dá aj tak povedať, ale prečo sa rozprávame na túto tému? Ja som myslela, že sa budeme rozprávať o niečom inom.

Martin VESELOVSKÝ: A o čem?

Adéla BANÁŠOVÁ: Ja neviem. Ja si nemyslím, že ja som politický komentátor a že by som sa mala k týmto veciam nejak vyjadrovať.

Martin VESELOVSKÝ: Víte proč? Protože on ten to, co říkala Magda Vášáryová v České televizi, tak tady prostě jako hodně rezonovalo prostě a tak dále. Pak se objevil ten váš komentář, který byl chápán, právě jako že to je protinázor, takže rezonoval poměrně podobně silně. Tak jsem měl potřebu tím začít, a protože mě to zajímalo.

Adéla BANÁŠOVÁ: No vidíte.

Martin VESELOVSKÝ: No, dobře, tak, tak ještě jinak. Vy jste před 6 lety u Jana Krause říkala, že by jste politické rozhovory nechtěla dělat, to pořád trvá? S politiky by jste nechtěla mluvit? A proč ne?

Adéla BANÁŠOVÁ: No, stále to tak, stále to tak nejak necítim. Pretože si myslím, že sú na to iní, ktorí v tej politike žijú a ako som hovorila, že sa nejak snažím nevenovať pozornosť veciam, ktoré nepovažujem úplne za také kľúčové v mojom živote, to neznamená, že by som tým nejak opovrhovala alebo to nepovažovala za dôležité, ale tá politika je pre mňa stále istá nejaká, nejaká forma matrixu, nejaký systém, ktorý, ktorý si vyžaduje veľa energie od ľudí.

Martin VESELOVSKÝ: I od moderátora, který by případně ten rozhovor dělal s tím politikem?

Adéla BANÁŠOVÁ: No, to určite tiež, ale jednoducho nie je to téma, z ktorej mám pocit, že sa tam, že sa tam pracuje s nejakými, s nejakými vecami, ktoré nejak posúvajú dianie ďalej.

Martin VESELOVSKÝ: Já jsem se díval, co jste zhruba tak v posledních 2 letech děláte, čím se živíte, na vaši práci a zjistil jsem, že z vás je motivační řečnice?

Adéla BANÁŠOVÁ: Ja som pozývaná na takéto podujatia.

Martin VESELOVSKÝ: Jo, vy jste, evidentně vám je nabízeno, jestli nechcete adoptovat romského chlapce nebo jste někam zvána, ale ve finále to děláte ty věci.

Adéla BANÁŠOVÁ: No, nerobím, nerobím všetky...

Martin VESELOVSKÝ: Ne, já vím, to chápu, že si vybíráte, ale když se dívám, tak TEDx v Žiline, konference ve Start myšlení, konference Rise and Shine - Objev sám sebe, Tajemství úspěšných v podnikání, konference Happy Company. A tam, já jsem to poměrně pečlivě shlédl téměř všechno a tam mluvíte o motivacích, o cílech prostě a tak dále.

Adéla BANÁŠOVÁ: No, o motiváciach práve že ani nehovorím a o cieľoch už vôbec nie.

Martin VESELOVSKÝ: TEDx v Žiline byl celý o cílech.

Adéla BANÁŠOVÁ: Že ich, ja som hovorila, že pre mňa, ja som hovorila, že ich nemusíme mať.

Martin VESELOVSKÝ: No, to ano. No, to ano. To rozhodně.

Adéla BANÁŠOVÁ: Ale ja hovorím iba svoje skúsenosti. Mňa zavolajú ako človeka, ktorý z pohľadu tých organizátorov niečo dosiahol a to je samozrejme všetko veľmi relatívne a oni to tak vnímajú a ja vždy zdieľam iba moje skúsenosti. Nikdy nehovorím o tom ako by mal niekto fungovať, ako funguje život alebo ako je 10 krokov k šťastiu, úspechu, blablabla. Len tak zdieľam svoje skúsenosti, to, čo funguje mne a to je všetko. A to robí veľa ľudí, to robí veľa ľudí, ktorí majú nejaké skúsenosti, ktorí sú vnímaní možno nejak inšpiratívne. Viem, že napríklad kolega Dano Dangl teraz bude na podobnej takejto konferencii vystupovať a ja to volám akože to sú takí tí celebritní hostia popri tých reálnych speakroch.

Martin VESELOVSKÝ: Jakou na to máte zpětnou vazbu? Jako co je to, co dokážete z toho, co ze svého života líčíte, tak co, co zarezonuje u těch diváků?

Adéla BANÁŠOVÁ: Všetko možné ako to, to teraz neviem úplne. Mám konkrétne hovoriť, no tak viac vecí rezonuje. Niektoré veci nerezonujú. Každému rezonuje to ako je nastavený, takže niekto, niekomu nezarezonuje možno nič.

Martin VESELOVSKÝ: To znamená, že motivační řečnice jaksi v tom klasickém slova smyslu nejste.

Adéla BANÁŠOVÁ: Ja si myslím, že už dnes ani motivační rečníci v takom tom klasickom zmysle slova asi ani nefungujú, lebo už sa to tak nejak preklápa k niečomu inému ako k motivovaniu sa.

Martin VESELOVSKÝ: Jak je to u vás s motivacemi? Z čeho berete motivaci pro svoji práci?

Adéla BANÁŠOVÁ: Jáj. Si myslím, že ani nijak nemám motiváciu. Ja vnímam motiváciu ako niečo externé, bez čoho človek nefunguje a ja si myslím, že sa dá fungovať aj s internými "motiváciami" s takou nejakou prapodstatou toho, že sa človek teší zo života a nemusí analyzovať či by sa mal tešiť kvôli niečomu viac a hľadať si pre to motiváciu.

Martin VESELOVSKÝ: Myslel jsem to spíš tak jako, že vaše práce přesto, že děláte různé věci, tak prostě spočívá mnohdy v tom, že děláte rozhovory s lidmi, že prostě mluvíte s lidmi. Na něco se jich ptáte, oni vám něco odpovídají a tak dále. K tomu je potřeba, mimochodem, jste zvědavá?

Adéla BANÁŠOVÁ: Niekedy áno. Niekedy mi, podľa toho, čo ma zaujíma, samozrejme.

Martin VESELOVSKÝ: Je potřeba z vašeho pohledu, pro ten rozhovor dobře udělaný zvědavost nebo to dokážete sehrát bez zvědavosti?

Adéla BANÁŠOVÁ: No, zohrať sa nedá podľa mňa žiaden rozhovor, lebo to potom je cítiť, že je to zohrané. Takže musí tam byť zvedavosť, musí tam byť záujem. Musí tam byť hlavne také nejaké mimoverbálne spojenie s tým človekom, s ktorým sa rozprávam, aby to jednoducho šlapalo, lebo ono sa dá rozhovor predstierať, ale všetci zúčastnení vrátane obecenstva cítia, že tam niečo nejak nehrá, takže musí tam nastať nejaký vzťah.

Martin VESELOVSKÝ: No a zpátky k té motivaci. Tak vlastně to, na co jsem se ptal je, kde berete i po řadě let, to teda nechci specifikovat, po kolika letech, po řadě letech proste motivaci se ptát znova lidí prostě a být vlastně zvědavá na to, co vám řeknou, na jejich příběh a tak dále.

Adéla BANÁŠOVÁ: Pretože ma ľudia tak vo všeobecnosti zaujímajú a myslím si, že každý človek, ktorého stretnem, je zdrojom nejakej inšpirácie. Vždy, keď sa ma pýtajú, že kto je pre mňa inšpiráciou, tak poviem, že si vyskladávam z čiastkových inšpirácií každého človeka, ktorého stretnem, takú nejakú komplexnú. Myslím si, že človek dostane vždy presne tú inšpiráciu, ktorú dostať má, takže tam je ten všeobecný záujem o ľudí. A ja sa snažím do svojich relácií alebo do svojej relácie, ktorú mám v Národnom divadle, pozývať ľudí, z ktorých mám pocit, že inšpirujú nejako tak pozitívne a tak nejak zo srdca, aby sa to, lebo to väčšinou tak k ľuďom aj lepšie prejde, pretečie.

Martin VESELOVSKÝ: Já se možná ptám na věci, které bloudí mnohdy hlavou i mně a tak jak se tohle to dá dlouho dělat?

Adéla BANÁŠOVÁ: Neviem. No, ja si myslím, že keď človek robí prácu, ktorá ho baví, zároveň od nej má zdravý odstup, že sa práca nestane zmyslom a jediným zmyslom jeho života, tak v podstate je to v konečnom dôsledku zdroj energie a asi to poznáte aj sám, že keď niečo tak dobre prúdi, tak človek príde domov a unavený ani nie je, čiže neviem do kedy. Kým, kým to bude mať asi nejaký zmysel. Ja si myslím, že, že človeka prirodzene ten život vypudí z aktivít, ktoré nemá robiť, takže keď budem jedného dňa z toho nejak vypudená, tak vtedy to skončí.

Martin VESELOVSKÝ: No. Jakým způsobem se vám daří v momentě, kdy nejste zvědavá, tak v jakém v tom momentě jak se vám daří to nějakým způsobem přetlačit? Jestli to jde vůbec?

Adéla BANÁŠOVÁ: Myslím si, že to sa nedá pretlačiť, nedarí sa to. Myslím si, že mám istú takú základnú úroveň profesionality, že už teda dokážem zahrať, že vediem rozhovor, ale myslím si, že ten pocit z toho je u všetkých taký, taký vágny. Ale je to aj dobrá skúsenosť, tak sa tak prepotíte rozhovorom.

Martin VESELOVSKÝ: No, jak je to, vy jste tady teď v Praze, protože jste mi říkala, že tady prostě máte práci, to znamená, že působíte jak na českém, tak na slovenském trhu.

Adéla BANÁŠOVÁ: No, v Čechách výrazne, výrazne menej. Ako je to, je to únavné trošku to cestovanie, takže kde tu prídem.

Martin VESELOVSKÝ: To dobře chápu, že, chápu, že únavné někam jet, na druhou stranou je, je asi skvělé, že prostě můžete pracovat i jako v jiné zemi, že prostě nemáte k dispozici jenom slovenský trh. Tak by mně vlastně zajímalo, jestli pro vás jako pro moderátorku ten slovenský trh je dostatečně velký? Jestli prostě Slovensko je dostatečné na to?

Adéla BANÁŠOVÁ: No, tak myslím si, že áno, ja zas neviem, ja zas nie som firma, ktorá zarába 1 000 ľudí a nemá v pláne expandovať, takže ja si myslím, že mne slovenský trh úplne stačí a občas prídem aj na ten český trh. A kde tu prijmem nejaké pozvanie niečo odmoderovať, lebo si to jednak vážim a je asi dobré ten kontakt tak nejak udržať, ale nemám nejaké ambície ako mnohí sa teraz sťahovať do Prahy a začať tu nový život. Takže ja mám, ja si musím zaklopať, že práce mám dosť a niekedy je to Slovensko aj by som povedala veľké a to množstvo práce. Ale ako hovorím, o rok to nemusí byť, takže uvidím ako, ako s tým budem ďalej plynúť.

Martin VESELOVSKÝ: Je nějaká reakce tady v Česku na vás jako na Slovenku?

Adéla BANÁŠOVÁ: Neviem, nejak sa nezaoberám príliš reakciami, ale také, ktoré mám ako tvárou v tvár, tak sú pozitívne, lebo tie negatívne väčšinou ľudia sprostredkúvajú cez internet alebo tak a tam ja nejak príliš nechodím sa na to pozerať. Ale štandardne sú to reakcie na to, že aká je slovenčina pekná a podobne. Ale myslím si, že z toho sa len žiť nedá a na tom stavať nejaký svoj úspech a svoju prácu, takže neviem, ja odmoderujem, väčšinou sú spokojní a idem domov. To je asi tak všetko.

Martin VESELOVSKÝ: Tak děkuju pěkně za rozhovor.

Adéla BANÁŠOVÁ: To bol celý rozhovor?

Martin VESELOVSKÝ: Ano.

Adéla BANÁŠOVÁ: To je škoda.

Martin VESELOVSKÝ: Chcete ještě dál?

Adéla BANÁŠOVÁ: Áno, lebo tú prvú časť s tými utečencami totiž dáme celú preč, tak aby ste nemali málo.

Martin VESELOVSKÝ: Já jsem vám zapomněl říct, že my obsahově nestříháme.

Adéla BANÁŠOVÁ: No, dobre.

Martin VESELOVSKÝ: Ne, ale to je přece hrozně důležité téma. Já vím, že já jsem poslouchal ten váš rozhovor u Jana Krause a jako došlo mi, že ta politika prostě není úplně vaše, vaše hobby a tak dále. Na druhou stranu, to přece vám, nebo je vám jedno, že jedním z vašich županů je člověk, který prostě řekněme objektivně vzato na pomezí, na pomezí fašizmu?

Adéla BANÁŠOVÁ: Samozrejme, že mi to jedno nie je a samozrejme, že sú to veci, ktoré vnímam, ale zároveň by ste sa asi museli ísť pozrieť do niektorých oblastí Slovenska, aby ste možno pochopili, možno pochopili, no ťažko, pochopili aspoň, akceptovali isté uvažovanie ľudí, ktorí žijú naozaj vo veľmi zlých podmienkach a nemajú v podstate na výber. Takže ja nič neobhajujem a rozumiem istým prejavom, možno by som povedala, zúfalstva.

Martin VESELOVSKÝ: Já tu znovu nechci dávat do nějakého kontra s tím co říkala Magda Vášáryová, já jsem s ní shodou okolností včera dělal tady rozhovor, ale ona je, ona to prezentuje tak, jako, že vstup Slovenska do Evropské unie a to, že prostě může jako spolurozhodovat a do eurozóny a tak dále, je prostě skvělá výborná věc, což já nespochybňuju, to jenom jako interpretuju, ale tak by mne vlastně zajímalo, jestli to pro vás je to samé? Jestli to vlastně vidíte úplně stejně?

Adéla BANÁŠOVÁ: Asi to nevidím úplne rovnako, ale veď to nevadí.

Martin VESELOVSKÝ: To není důležité?

Adéla BANÁŠOVÁ: Ja neviem či to je dôležité? Pre koho je to dôležité, čo si myslím o tom ja. Ja si nemyslím, že to je nejak extra dôležité.

Martin VESELOVSKÝ: Tak teď už je to úplně všechno.

Adéla BANÁŠOVÁ: Nech sa páči.

Martin VESELOVSKÝ: Děkuju pěkně, nashledanou.

Adéla BANÁŠOVÁ: Dovidenia.

 

Pokud jste v článku zaznamenali chybu nebo překlep, dejte nám, prosím, vědět prostřednictvím kontaktního formuláře. Děkujeme!

Následující videa